.jpg)
O orientálnom tanci
V tejto sekcii sa budeme zaoberať rôznymi druhmi orientálnych tancov a pokúsime sa postupne pridávať informácie o nich.
Ešte predtým mi nedá nespomenúť niekoľko riadkov o tomto špecifickom tanci. To, že patrí k najstarším formám tanca na svete a niečo o jeho pôvode sa môžeme dozvedieť z rôznych voľne prístupných zdrojov. U nás sa označuje aj pojmom „brušný tanec“, možno je to aj preto, že Francúzi pomenovali tento tanec „danse du ventre“, pretože si mysleli, že tanečnica tancuje hlavne bruchom. Niektorí tvrdia, že svoje pomenovanie získal aj podľa názvu jedného zo štýlov orientálneho tanca Raks Balady (ľudový tanec), čo sa prekladalo do angličtiny ako Balady Dance, z čoho napokon vzniklo bellydance....
Tento tanec chápeme ako umenie, ale je aj množstvo názorov (o ktoré sa zaslúžila napríklad Mata Hari alebo hollywoodska kinematografia, kde tanečnica slúžila len na zvádzanie), že je to tanec s erotickým podtónom a nepridáva mu na povesti ani to, že niektoré tanečné štúdia prezentujú tanec ako spôsob zvádzania muža...Bohužiaľ, ešte istý čas potrvá, kým ho budú ľudía vnímať ako tanec síce vášnivý, ale zároveň aj mystický, plný radosti a ako tanec, ktorý je dôstojný a má hlbší význam. Mottom našej skupiny je tancovať s radosťou a pre radosť, preto sme sa rozhodli vytvoriť aj túto rubriku, aby sa nadšenci orientálneho tanca mohli zoznámiť z jeho rozmanitými štýlmi, akými sú napr.:
NÚBIJSKÝ TANEC
Slovo "Nuba" znamená "krajina zlata". Núbia bolo kráľovstvo rozložené od juhu Aswanu po Khartoum, ktoré sa neskôr stalo nezávislou provinciou. Starovekí Egypťania používali slovo Núbia, aby označili práve toto územie, nazývané Kush. Je to miesto, kde žil núbijský ľud a kde faraóni starovekého Egypta uplatňovali svoj vplyv: na povodí Nílu, od juhu po sever.
História Núbie nás vracia až do doby kamennej. V súčasnosti sa dajú staroveké artefakty z doby kamennej nájsť v modernom Khartoume a sú dôkazom pokročilosti africkej civilizácie v tejto časti kontinentu.
Tradičný núbijský tanec sa tancoval na svadbách. Núbijci si tradične plánovali svoje svadby pred vyliatím jazera a tieto udalosti sa podobali stretnutiam svätých, ktoré sa konali v povodí rieky Egypt a v Saeede. Svadby trvali sedem dní a zúčastňovali sa ich všetci dedinčania. Muži boli známi násilnými hrami a tancovaním v kruhu s veľkou agilitou, ktorými oslavovali túto udalosť. Nevesta stála v strede kruhu v dlhých čiernych šatách, ktoré sa nazývajú Girgar. Na siedmy deň svadby dedičania vzali nevestu a ženícha k Nílu, aby ich okúpali na znak začiatku ich nového spoločného života. A hoci si svadby stále ponechávajú svoj tradičný charakter, táto časť ceremónie sa už nevykonáva.
Dodnes je však svadba udalosťou celej komunity, plná jedla, spievania a tancovania. A hoci existuje veľa nových nástrojov, ktoré sa dostali do núbijskej hudby, jej originálny štýl je stále typicky odlišný a identifikovateľný.
Zdroj: Ragaey Ossain
Ukážky:
https://www.youtube.com/watch?v=syLvIs1MghE
https://www.youtube.com/watch?v=syLvIs1MghE
https://www.youtube.com/watch?v=35Y7DePtyD4
https://www.youtube.com/watch?v=jKT8o7VdS3o
SHAABI
- je štýl hudby a tanca, ktorý má svoje korene v egyptskom folklóre. V preklade síce znamená ľudový tanec, ale Arabi ním označujú aj ich vlastný pouličný tanec – niečo ako arabský street dance. Tento vidiecky štýl sa stal populárny v 70-tych rokoch. Preslávil sa ním hlavne Ahmed Adaweyah, ktorý najskôr pracoval ako čašník, neskôr sa stal známym spevákom tohto štýlu. Keďže ide o hudbu obyčajných ľudí, Ahmed používa vo svojich textoch jazyk ulice – „káhirského ľudu“, texty jeho piesní sa nevyhýbajú komickým alebo nehanebným námetom, ktoré sú tabu pre arabský svet, v krajinách Perzského zálivu je tento spevák zakázaný.
Celkovo je však jazyk piesní veselý, niekedy sú texty dvojzmyselné, no hlavne reagujú na aktuálne spoločenské problémy. Okrem Ahmeda sú známymi spevákmi tohto štýlu napríklad Shaban, Abdul Rahem, Saad El Soghyar, Khaled Agg...
Funkciou shaabi ako tanca je pobaviť, tanečnice zdôrazňujú text posunkami. Tanečný štýl je hravý a flirtujúci, drzý a bezočivý zároveň, no silne ovplyvnený folklórom. Pohyby sú viac „zemské“, nie sú na špičkách tak ako v klasickom Raks Sharki, bez veľkého množstva otočiek alebo krokov, pohyby sú jednoduchšie, ale plné emócií, jeho funkciou je pobaviť.
Zdroj:
https://www.worldbellydance.com
Ukážky:
https://www.youtube.com/watch?v=Hj5Em7_lsRw
https://www.youtube.com/watch?v=ebQ69jrrxk4
https://www.youtube.com/watch?v=4A-98h4Wzjc&feature=share
https://www.youtube.com/watch?v=nt3UlZkILug
https://www.youtube.com/watch?v=SSPOkc6Xd3M
RAQS SHARQI
Názvom Rakqs Sharqi (tanec východu či klasický orientálny tanec) sa označuje kabaretný tanečný štýl, ktorý vznikol začiatkom 20. storočia. Tento druh tanca sa vyučuje najčastejšie na hodinách orientálneho tanca. Teší sa veľkej obľube medzi publikom, pretože sú preň charakteristické bohato zdobené kostýmy. Spočiatku vyzeral odlišne od toho, ako sa tancuje dnes a v priebehu krátkej doby sa rozšíril do celého sveta. Spájajú sa v ňom prvky orientálneho tanca zo všetkých kútov arabského sveta, Obsahuje niekoľko špecifických častí a dá sa povedať, že ponúka divákovi takmer všetko, čo tanečnica vie. Skladby na raqs sharqi majú takisto svoju typizovanú skladbu a zvyčajne bývajú rozdelené na viacero častí, pričom vždy v nej nájdete nejakú folklórnu časť, na ktorú tanečnica musí reagovať. Preto sa nečudujte, ak v klasickom orientálnom tanci uvidíte tanečnicu tancovať folklór. V úvode skladby tanečnica môže použiť závoj, ktorý neskôr odhodí. Tanec sa vyznačuje jemnosťou, ženskosťou, obsahuje aj prvky baletu, chôdzu, pózy, pohyby panvy, dôraz sa kladie na izoláciu trupu... Tanečnica sa snaží splynúť s hudbou svojimi pohybmi, mimikou, vyjadrením emócií, ktoré cíti a ktoré vyplývajú z hudby.
O jednotlivých častiach Raks Sharqi skladieb sa môžete dozvedieť viac:
https://www.orientmagazin.net/clanky/tanec/raqs-sharqi--cast-370
https://www.orientmagazin.net/clanky/tanec/raqs-sharqi--cast-371
Z histórie Raks Sharqi
V 20tych rokoch minulého storočia bol Egypt centrum zábavy – Casino Opera.
https://www.orientmagazin.net/clanky/tanec/historie-a-vyvoj-raks-sharqi-v-egypte-24
V súčasnosti patrí k najznámejším tanečniciam Dina (Káhira), či lektorka Raqia Hassan, ktorá vyučuje moderné techniky egyptského tanca po celom svete.
Ukážky tanca:
www.youtube.com/watch?v=J4y1pYhOj_k
www.youtube.com/watch?v=QeeyccWnO4s&feature=related
Zdroj:
TANEC S KRÍDLAMI BOHYNE ISIS
Názov tohto tanca s rekvizitou označovanou ako krídla bohyne Isie vyvoláva dojem starovekosti, ale tento tanec je pomerne mladý (asi tridsaťročný) a patrí do kategórie „fantasy orient“. V súčasnosti je dosťobľúbený a zaznamenáva veľký rozmach. Je veľmi obľúbený u divákov i v našich končinách, pretože sa tancuje na modernejšie prevedenie skladieb a pôsobí veľmi efektne.
Bohyňa Isis, Eset alebo bohyňa tisícich mien bola v starovekom Egypte zobrazovaná s krídlami, pretože bola vládkyňou zeme a nebies, dávala život, ale aj smrť. Bola ideálom ženy: ušľachtilá, krásna, milujúca, múdra, verná s veľkým citom pre materstvo. Svojim stúpencom sľubuje krásny život pod ochranou jej krídel. Tanec s touto rekvizitou je veselý, plný lásky a citu, ako samotná bohyňa. Ladnými pohybmi a krások krídel má byť vyjadrená nežnosť a láska.
Ukážky:
www.youtube.com/watch?v=igBlNHM8d-Q&feature=related
www.youtube.com/watch?v=noDZC_kNx_4&feature=related
www.youtube.com/watch?v=2iiEbflkwGQ&feature=related
ARABOFLAMENCO
Araboflamenco či flamenco arabe je fúziou orientálneho tanca a flamenca. Vznikol ako dôsledok prelínania severoafrickej kultúry s kultúrou v oblasti Pyrenejského poloostrova. Ako je známe, Portugalci a Španieli boli v období raného novoveku zdatní moreplavci, vďaka čomu sa dostali do kontaktu so severoafrickým pobrežím. Či už kolonializácia alebo obchodné styky, dochádzalo k čoraz užšiemu kontaktu medzi kultúrou pyrenejského poloostrova a kultúrou orientálnou, čo logicky viedlo aj k ich postupnému prelínaniu v určitých oblastiach (napr.Andalúzia). Tanec jednoznačne tento trend pocítil. Araboflamenco v sebe spája prvky flamenca so svojím typickým držaním paží a prácou nôh s klasickým orientálnym tancom, plným ladnosti a jemnosti. Je veľmi zložité spojiť oba tance do takej podoby, ktorá bude elegantná, a zároveň bude vystihovať podstatu oboch tancov. Pomerne často môžete naraziť na takú verziu araboflamenca, ktorá nie je fúziou flamenca s klasickým orientálnym tancom-často absentuje práve to flamenco, keď sa orientálna tanečnica ""pokúša" vyrobiť choreografiu na araboflamenco bez základov flamenca. Napríklad sukňa sa vo flamencu takmer nepoužíva, hoci mnoho tanečých vystúpení je založených práve na nej. Kvalitné araboflamenco je plné temperamentu, vyjadrením pocitov v skladbe prostredníctvom tanečnice a divák oceňuje práve tú energiu, ktorá z tohto tanca sála.
Na Slovensku v tomto štýle dominuje jednoznačne tanečnica Zahra.
https://www.youtube.com/watch?v=0xGY94M2E4A&feature=related
Ďalšie ukážky:
www.youtube.com/watch?v=-4TSMGlbjqU&feature=related
GHAWAZEE
Ghawazee je označením pre tanec i kmeň. Kmeň ghawazee je jedným z mnohých kmeňov cigáňov, ktorí prišli pôvodne z Indie a nakoniec sa usadili v tomto prípade v Egypte. Pôvodné ghawazee kmene žili v Káhire, odkiaľ boli v 18.storočí vyhnané, a to kvôli ich voľnému spôsobu života a tiež kvôli prostitúcii. Ani potom neboli ghawazee v Egypte obľúbení a to z dôvodu, že v ich kmeňoch vládol matriarchát, s čím nesúhlasilo ostatné arabské obyvateľstvo Egypta a tiež preto, že nechceli konvertovať na islam a dodnes to nespravili. Keď boli vyhnaní z Káhiry, usadili sa v oblasti Luxoru, kde žijú dodnes. Ghawazee sa delia na tri základné kmene a to Nawari, Halab a Bahlawan. Každý z nich sa stále tanci venuje a Kharea Mazin dokonca vyučuje tanec ghawazee na festivale Ahlan Wa Sahlan.
Pre tanec ghawazee sú typické výrazné pohyby panvou i hrudníkom, kroky sú veľmi zemité, väčšina dokonca na celých chodidlách-nie na špičkách, ako sme zvyknutí. Tanec nie je technicky náročný na prevedenie, ale skôr na výraz a kombináciu prvkov. Používajú sa rýchle hrudné krúžky, pánvový twist a napr.dropy so záklonom. Tanec tak pôsobí vulgárne. Ghawazee nikdy nemali choreografie! Vždy improvizovali podľa hudby a striedali sa v rôznych formáciách, napr.duo, trio a pod. Typické sú tiež rekvizity a to najčastejšie prstové činelky alebo drevená palička prevzatá z tanca saidi. Ghawazee tiež tancovali so šabľou alebo svietnikom (shamadan). Tančili väčšinou v skupine, ale hlavne nikdy nie s mužmi! Tí len tanečnice doprevádzali hrou na hudobné nástroje. Pôvodne bol tento tanec tancovaný na svadbách a v uzavretých predovšetkým rodinných kruhoch. Nevestu týmto tancom mali pôvodne pripraviť na svadobnú noc. Ghawazee sa mohli vydávať len za členov rovnakého kmeňa.
Hudobné nástroje používané v skladbách sú okrem darbuky predovšetkým mizmar a rababa, bez ktorých by sa správna ghawazee hudba neobišla. Tiež sa používajú klasické egyptské rytmy v rýchlejšom tempe ako je saidi, maksoum alebo malfoof. Kostým sa vyvíjal po celé storočia a to od štýlu hore bez až k dlhej tunike so širokými tzv.háremovými nohavicami alebo kruhovou sukňou. Tunika mala väčšinou dlhé široké rukávy. Iný kmeň pre zmenu používal kratšie sukne so strapcami. Vždy ale mali uviazané turbany alebo výrazné ozdoby vo vlasoch. Samozrejmosťoub sú ľudové šperky, dlhé náhrdelníky a guľaté náušnice.
Viac info nájdete na www.orientmagazin.net/clanky/tanec/tanec-egyptskych-cikanu-50
TANEC S HODVÁBNYMI VEJÁRMI-FAN VEILS
Hodvábne vejáre, takzvané fan veils, sú veľmi modernou a efektonou rekvizitou, kotá naberá na obľúbenosti nielen u nás. Tanec s hodvábnymi vejármi sa radí do kategórie fusion alebo fúzií, keďže sa nejedná o tradičnú orientálnu (resp. arabskú) rekvizitu, jej pôvod je v Číne. Napriek tomu uplatnenie v orientálnom tanci táto rekvizita určite má. Pre divákov je to oku lahodiaci zážitok vidieť tancovať tanečnicu s hodvábnym vejárom, príp. vejármi. Samotná rekvizita je zložená z vejára s bambusovým základom, ktorý je potiahnutý farebným hodvábom, ktorý cez vejár prečnieva. Existujú rôzne dĺžky i rôzne farby, resp. kombinácie farieb. ako už naznačuje samotný nadpis, tancovať sa dá s jedným vejárom alebo aj dvomi, s kotými tanečnica vytvára určité optické tanečné kreácie, typické sú rôzne otočky a výrazný práca rúk. tancovať s touto rekvizitou možno sólovo i skupinovo. Tanes s vejármi sa ako každá fúzia dá poňať rôznymi spôsobmi-buď viac tradične orientálne, čiže s použitím typickej orientálnej hudby alebo modernejšie, kedy sa dá použiť modernejšia hudba či absolútne neorientálna hudba. K tomu sa samozrejmr prispôsobuje aj kostým. V kombinácii s týmto tancom je možné vidieť kostým tradičný egyptský zložený zo sukne a podprsenky, resp. bedlahu a sukne alebo moderné nohavicové kostýmy, samozrejme závisí od predstavy a fantázie tanečnice - skupiny.
Ukážky tanca s vejármi nájdete na youtube množstvo, stačí si zadať fan veils :)
.
.
.
.
.