Vítame Vás na stránkach venovaných brušnému tancu a tanečnej skupine brušných tanečníc
Raks Farah
Orientálny tanec, niekedy aj označovaný ako brušný tanec, má svoje korene už v starovekých kultúrach. Tento tanec má mnoho ďalších názvov, v Egypte sa označuje ako Raks Sharki, vo Francúzsku ako Dance du ventre (tanec žalúdka), v Rusku Tanec života, v Amerike BellyDance, v Grécku Cifte telli (názov vychádza z pomenovania tureckého rytmu), v Turecku Rakkase…
Históriou orientálneho tanca sa zaoberajú mnohé pramene, ktoré prinášajú rôzne informácie o tom, kde a kedy presne tanec vznikol. Jeho korene sa datujú už od antických dôb a súvisia s kultom úrody a hojnosti, často bol spájaný s menami veľkých bohýň ako Afrodita, Venuša, Ceres. Orientálne tance teda súviseli s uctievaním bohyne lásky a plodnosti, no niekedy aj vojny.
Orientálny tanec vznikol v rámci tradície východnych druhov hudby. Na rozdiel od západnej hudby, ktorá využíva prirodzený zmysel pre rovnováhu na základe pravidelného rytmu a melódie, spolu vytvárajú akordy, tak východná hudba je založená prevažne na rytme, ktorý melódiu vedie. Východné rytmy sú zložené z malých vzorov a nedajú sa pravidelne deliť. Tanečnice často používajú nejaký typ hudobného nástroja – buď aby pomohli hudobníkom, alebo aby sa samy doprevádzali pri tanci – napr. ručné činelky sa vyskytovali už v Thébach (200 rokov pred Kristom). Niekedy sa používali ako rekvizity aj hady, meče, sviečky, závoje…- mali magickú a ochrannú funkciu a existujú aj v dnešných mnohých ľudových tancoch.
Každá arabská krajina, kde má druh tohto tanca svoje miesto, má svoje charakteristické črty - rozdielny rytmus, hudba, kostýmy, obuv... Tieto rozdiely nie sú len v jednotlivých štátoch, ale aj v rámci jednej krajiny, sú prepojené s mentalitou národa, sociálnym postavením a samozrejme, s históriou.
Tak ako všetko na svete podlieha móde, tak aj brušný tanec prešiel niekoľkými zmenami počas svojho vývinu. Každá éra má svojich prívržencov a každá tanečnica inklinuje k niečomu inému - ohybnosť, zmysel pre rytmus, temperament, vkus... sú faktory, ktoré ovplyvňujú štýl tanečníka.
Čaro tohto umenia však nie je len v samotnej technike, ale predovšetkým v samotnom prevedení tanca, ktorý má vyžarovať ženskosť a zvýrazniť nielen krásu ženského tela, ale aj krásu duše tanečnice. Presne v tom spočíva každé umenie.
A to je aj našou túžbou – tancovať s radosťou a pre potešenie tela a duše každého z nás.